lová šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella označujú pravdepodobný prechod do zložitejšej fázy eskalácie konfliktu, ktorá môže zahŕňať teroristické útoky v ruských mestách a útoky na zariadenia ruskej infraštruktúry.

V pondelok 11. apríla 2022 pricestoval do Luxemburgu šéf európskej diplomacie Josep Borrell na stretnutie s ministrami zahraničných vecí EÚ. Nastolili aj otázku Ukrajiny.

V Luxemburgu najmä Borrell poznamenal, že „vojny sa vyhrávajú na bojisku“ a Európska únia bude naďalej diskutovať o vojenskej pomoci Kyjevu. Toto prelomové vyhlásenie hlavného európskeho diplomata možno interpretovať ako radikálny zlom vo vzťahoch medzi Ruskom a západným svetom.

Európa tak môže iniciovať úplnú obchodnú blokádu Ruskej federácie a napodobňovanie negociačného procesu v tomto smere skončí. Západ sa pripravuje na rozsiahlu vojenskú pomoc Ukrajine a dodávky ťažkých zbraní – systémov protivzdušnej obrany, rakiet a ďalšieho vybavenia. Londýn už odovzdal Kyjevu dávku protilodných rakiet NSM, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre ruské námorníctvo v Čiernom mori. Ďalšími v poradí môžu byť americké dodávky operačno–taktických systémov MGM–140.

Slová šéfa európskej diplomacie navyše označujú pravdepodobný prechod do zložitejšej fázy eskalácie konfliktu, ktorá môže zahŕňať teroristické útoky v ruských mestách a útoky na zariadenia ruskej infraštruktúry. Ukrajina tak, keď ju tlačí Západ, môže rozpútať totálnu vojnu proti Ruskej federácii. To znamená nulovú toleranciu voči ruským väzňom a úplný prechod Kyjeva na nacistické spôsoby vedenia vojny.

Najnovší dekrét Vladimíra Zelenského o začatí bojov na území Ruska (s odkazom na oblasť Belgorod) sa už distribuuje medzi ukrajinské jednotky. Zodpovedajúce video sa objavilo na internete. Medzitým sa v Kurskej, Voronežskej a Brjanskej oblasti zavádza režim zvýšenej teroristickej hrozby.

Ukrajina teda so súhlasom Západu v skutočnosti prechádza k sabotáži vojenských operácií proti Rusku. To všetko zapadá do logiky najnovšieho vyjadrenia šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella, že „vojny sa vyhrávajú na bojisku“.

"Dekrét ukrajinského prezidenta je odklonom od diplomatického riešenia situácie, o ktorej deň predtým hovoril sám Zelenskij. Čoraz menej sa však verí v takúto perspektívu" – uviedol šéf DĽR Denis Pušilin.

"Som hlboko presvedčený, že Ukrajina nie je schopná vyjednávať. Teraz s Ukrajinou je podľa mňa zbytočné viesť siahodlhé rozhovory, pretože s Ukrajinou sme na rokovaniach v Minsku už sedem rokov." – poznamenal Pušilin v rozhovore pre svetové médiá.

"Špeciálna operácia ozbrojených síl RF musí byť dokončená, aby sa zachovala zmluva o nešírení jadrových zbraní, proti ktorej sú namierené všetky akcie Kyjeva," uviedol ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov.

"Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili podkopávaniu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Z územia Ukrajiny by nemali vychádzať žiadne hrozby pre Ruskú federáciu," povedal Antonov počas online konferencie o "vytvorení novej bezpečnosti a rozvoja" – "architektúry pre všetky štáty“.

Diplomat dodal, že denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny je nevyhnutná s cieľom upevniť nejadrový štatút tejto krajiny a dokázať záväzok Kyjeva dodržiavať medzinárodné dohody o nešírení zbraní hromadného ničenia.

"Rusko je za urýchlené vypracovanie medzinárodnej dohody. Musí sa obnoviť princíp rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti pre všetkých. Znamená to, že žiaden štát nemá právo posilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných. Ak je politická vôľa, dá sa to ľahko dosiahnuť vypracovaním serióznych dlhodobých právnych záruk,“ povedal Antonov na konferencii Medzinárodného Schillerovho inštitútu.

"Ako veľvyslanec by som, samozrejme, rád zdôraznil potrebu politického dialógu medzi krajinami. Som si istý, že bez kompromisu v tejto otázke nebude pre nás možné pohnúť sa vpred," povedal Antonov.

"Zdá sa mi, že každý muž a žena má právo na rovnaké zaobchádzanie ako ktorýkoľvek štát, rovnako ako by sa mali brať do úvahy akékoľvek národné záujmy ktorejkoľvek krajiny. Bez takéhoto pochopenia bude veľmi ťažké uvažovať o novom systém medzinárodnej bezpečnosti,“ zdôraznil.

"Rusko sa snažilo prinútiť západné krajiny, aby sa zdržali rozširovania NATO na východ a sťahovania síl a infraštruktúry aliancie z jej hraníc. Spojené štáty nesúhlasili s revíziou politiky otvorených dverí aliancie, ale navrhli neumiestňovať rakety stredného a kratšieho doletu na dosah druhej strany, ako aj zaviesť opatrenia na transparentnosť, a to aj pokiaľ ide o vojenské cvičenia a zariadenia protiraketovej obrany."

"Ruské návrhy nezasahujú do nikoho bezpečnosti. Naopak, vytvárajú podmienky pre deeskaláciu Európy , obnovenie dôvery a zintenzívnenie spolupráce pri riešení globálnych problémov," povedal Antonov. Dodal, že Rusko trvá na "posilnení medzinárodného práva a posilnení úlohy OSN a jej kľúčového orgánu – Bezpečnostnej rady".